3D reset: ekonomické pojmy, ktoré potrebujete poznať
Zdá sa, že tzv. 3 D – dekarbonizácia, demografia a deglobalizácia – budú formovať nový ekonomický režim. Prinášame vám prehľad pojmov, aby ste porozumeli, ako trendy ovplyvňujú globálnu ekonomiku.
Očakávame, že významné zmeny v troch oblastiach dekarbonizácie, demografie a deglobalizácie budú mať dlhodobé dôsledky pre globálnu ekonomiku. Dôležité je, že tieto „3D“ prinesú vyššiu a volatilnejšiu infláciu, čo bude mať následky pre politiky centrálnych bánk a výsledné reťazové dôsledky pre rast.
Nazývame to „3D reset“, v rámci ktorého demografická zraniteľnosť, zmenšujúce sa výhody globalizácie a trendy v oblasti dekarbonizácie budú pravdepodobne udržiavať tlak na centrálne banky, aby pred rastom uprednostnili infláciu. Preto sa domnievame, že nový režim bude z veľkej časti definovaný návratom tzv. „kompromisu medzi infláciou a rastom“ (ďalšie informácie v časti Inflácia na konci glosára).
Ak chcú investori pochopiť, ako tieto trendy z dlhodobého hľadiska ovplyvnia infláciu, budú sa musieť oboznámiť s niektorými kľúčovými ekonomickými pojmami. Nižšie si ich predstavíme:
Deglobalizácia
Globálne hodnotové reťazce
Ich tvorba zahŕňala dlhý proces analyzovania rôznych etáp výroby a často aj ich umiestňovanie do rôznych ekonomík/geografických oblastí. Prinieslo to výhody, ako sú nižšie náklady, úspory z rozsahu, špecializácia a vyššia efektivita.
Globalizovaný model rozšírených dodávateľských reťazcov
Ide o ekonomický systém založený na globálnych hodnotových reťazcoch. Systém vznikol v dôsledku globalizačného trendu, ktorý bol na vrchole od 90. rokmi 20. storočia až po začiatok 21. storočia. V centre tohto systému stojí Čína, ktorá získala vo výrobe také dominantné postavenie, že sa často označuje ako „továreň sveta“.
Nearshoring/friendshoring
Presun výroby zo vzdialenej krajiny do krajiny v blízkom okolí (nearshoring) alebo do krajiny, ktorá sa považuje za politického spojenca (friendshoring). Oba tieto trendy predstavujú čiastočný ústup od globalizovaného modelu rozšírených dodávateľských reťazcov, medzinárodného obchodu a globalizácie.
Neinflačné trvalo expanzívne obdobie, tzv. obdobie „NICE“ Toto obdobie sa začalo koncom 90. rokov 20. storočia, z veľkej časti ho poháňala globalizácia a typické preň boli stabilný rast, stabilný pokles miery nezamestnanosti a nízka a stabilná inflácia vo vyspelých krajinách.
Offshoring
Proces, ktorým nadnárodné korporácie presúvali výrobu z rozvinutých krajín do menej rozvinutých krajín. Medzi 80. rokmi 20. storočia a začiatkom 21. storočia sa táto podniková stratégia ukázala ako veľmi úspešná.
Onshoring
Obrátený proces offshoringu – presun výroby späť do rozvinutej krajiny, v ktorej sa pôvodne nachádzala. Používa sa tiež pojem „reshoring“.
Protekcionizmus
Politiky, ktoré diskriminujú spoločnosti zo zahraničia a zvýhodňujú spoločnosti so sídlom v domovskej krajine prostredníctvom daní, ciel alebo právnych predpisov.
Svetový ekonomický poriadok
Ekonomický systém po druhej svetovej vojne založený na spolupracujúcich multilaterálnych organizáciách, ktoré riadia kľúčové aspekty globálnej ekonomiky. Výsledkom bol rýchly rast medzinárodného obchodu pod vedením Svetovej obchodnej organizácie (WTO).
Dekarbonizácia
Mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (CBAM) Kľúčový aspekt rámca politík Európskej únie v oblasti klímy. Spoločnosti, ktoré dovážajú do EÚ, prinúti nakupovať tzv. certifikáty CBAM, aby zaplatili rozdiel medzi cenou uhlíka zaplatenou v krajine výroby a cenou za kvóty na emisie uhlíka v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami.
Stanovovanie cien uhlíka Systémy, ktoré motivujú k znižovaniu emisií oxidu uhličitého. Tento prístup zahŕňa stanovenie ceny za znečisťovanie, a to buď vo forme „systémov stropov a obchodovania“, ako je systém EÚ na obchodovanie s emisiami, alebo uhlíkových daní, ako je napríklad mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach.
Dekarbonizácia/energetická transformácia
Proces, ktorým sa krajiny vzďaľujú od energetických systémov využívajúcich fosílne palivá vrátane ropy, zemného plynu a uhlia alebo ich transformujú na systémy využívajúce obnoviteľné zdroje, ako sú vietor a slnečná energia.
Systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS)
Systém EÚ na obchodovanie s emisiami bol prvým veľkým trhom s uhlíkom na svete a je aj jedným z najväčších. Tento systém stropov a obchodovania obmedzuje množstvo emisií, ktoré sa môžu uvoľňovať z priemyselných zariadení v určitom počte sektorov.
Fosílna inflácia
Zložka inflácie súvisiaca s fosílnymi palivami. Objaví sa v nasledujúcom desaťročí v dôsledku prísnejšieho stanovovania cien uhlíka, keď mnohé ekonomiky budú ešte stále silne závislé od fosílnych palív pred tým, ako dokončia energetickú transformáciu.
Zelené dotácie
Alternatívou k stanoveniu ceny za znečisťovanie prostredníctvom stanovovania cien uhlíka je stimulácia znižovania emisií oxidu uhličitého podnecovaním k inováciám prostredníctvom zelených dotácií. Tento prístup sa uplatňuje v krajinách ako USA, kde sa zelené dotácie zavádzajú podľa zákona o znižovaní inflácie.
Zelené technológie
Označenie sektorov potrebných na vybudovanie zelených ekonomík, ako sú zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého, nové dopravné infraštruktúry, inteligentné siete a udržateľný vodík, ktoré sú potrebné na energetickú transformáciu.
Zelená inflácia
Ďalšia zložka inflácie vyplývajúca z nedostatku kľúčových nerastných surovín potrebných na energetickú transformáciu.
Demografia
Index ekonomického zaťaženia
Pomer mladých a starších osôb v porovnaní s obyvateľstvom v produktívnom veku. Indexy ekonomického zaťaženia rastú v mnohých rozvinutých a rozvíjajúcich sa krajinách vrátane Číny, kde menej početné obyvateľstvo v produktívnom veku vyhnalo nahor mzdové náklady.
Umelá inteligencia (AI)
Akákoľvek technológia, ktorá umožňuje počítačom vykonávať úlohy, ktoré si zvyčajne vyžadujú ľudskú inteligenciu.
Automatizácia
Nižšia dostupnosť a rastúca cena práce pravdepodobne prinútia spoločnosti investovať do automatizácie procesov pomocou robotiky vrátane inteligentnej robotiky, a to najmä vo vyspelých krajinách, ak sa zrýchlia trendy reshoringu (relokácie).
Sila kolektívneho vyjednávania
Proces, ktorým pracovná sila prostredníctvom odborov rokuje o zmluvách so zamestnávateľmi s cieľom stanoviť pracovné podmienky. Sila kolektívneho vyjednávania bola vo všeobecnosti dôležitou črtou trhov práce v mnohých rozvinutých krajinách v 70. a 80. rokoch 20. storočia a v niektorých krajinách kontinentálnej Európy až do dlhovej krízy štátov eurozóny v rokoch 2011 až 2012. Pokiaľ ide o druhú uvedenú skupinu, kríza štátneho dlhu priniesla do popredia problémy týkajúce sa konkurencieschopnosti a podnietila masovú reformu práce, čo viedlo k flexibilnejším trhom práce. Dlhová kríza zdôraznila, koľko európskych krajín muselo znížiť náklady práce v porovnaní s konkurenciou, aby stimulovali rast vyšším vývozom a zlepšili si fiškálny priestor.
Fiškálny priestor
Toto je priestor, v ktorom môžu vlády vykonávať diskrečnú fiškálnu politiku – daňovú a výdavkovú politiku – bez toho, aby ohrozili prístup k financovaniu a udržateľnosť dlhovej služby.
Flexibilné trhy práce
Flexibilné trhy práce pomohli poskytnúť záruku za neinflačné trvalo expanzívne obdobie (tzv. obdobie „NICE“) od polovice 90. rokov 20. storočia do začiatku 21. storočia. Reformy trhov práce v mnohých rozvinutých krajinách pomohli prelomiť prepojenie medzi infláciou a mzdami, ktoré predtým mohli byť explicitne indexované podľa inflácie. Flexibilnejšie trhy práce sú jedným z dôvodov, prečo mnohí ekonómovia neočakávajú návrat situácie zo 70. a 80. rokov 20. storočia, ktoré boli náchylné na infláciu, keď mala pracovná sila vo vyspelých krajinách vo všeobecnosti oveľa väčšiu silu kolektívneho vyjednávania.
Miera účasti na trhu práce
Miera účasti na trhu práce vyjadruje percentuálny podiel obyvateľstva vo veku nad 16 rokov, ktoré pracuje alebo si aktívne hľadá prácu. Klesajúca miera účasti na trhu práce od pandémie Covid-19, v dôsledku ktorej mnohí ľudia odišli do dôchodku alebo sa pre zlý zdravotný stav stali ekonomicky neaktívnymi, spôsobila nedostatok pracovnej sily v mnohých rozvinutých ekonomikách, čo bolo dôležitou hnacou silou inflácie.
Inteligentná robotika
Kombinácia robotiky a umelej inteligencie, ktorej cieľom je vytvoriť stroje, ktoré dokážu nezávisle fungovať a komunikovať s inými strojmi.
Riešenia na strane ponuky
Považujú sa za možné riešenie na zmiernenie nedostatku pracovnej sily v mnohých rozvinutých krajinách, a to konkrétne uvoľnením imigračných kontrol. Po prechode k protekcionistickejšej politike, napríklad v Spojenom kráľovstve po brexite a v USA po Trumpovi, sa však zdá čoraz ťažšie ich dosiahnuť.
Obyvateľstvo v produktívnom veku
Obyvateľstvo v produktívnom veku sa vo všeobecnosti definuje ako podiel obyvateľstva vo veku 15 až 64 rokov na celkovom počte obyvateľstva.
Inflácia
Jadrová inflácia Jadrová inflácia, ktorá je očistená o ceny potravín a energií, je lepším meradlom základných cenových trendov než miera celkovej inflácie, ktorá tieto volatilné zložky zahŕňa.
Kompromis medzi infláciou a rastom
Na spomalenie ekonomickej aktivity s cieľom spomaliť infláciu a obnoviť cenovú stabilitu sú potrebné vyššie úrokové sadzby, takže cenou/kompromisom za obnovenie cenovej stability je nižší rast.
Prostredie nízkej inflácie
Opis ekonomického režimu v mnohých rozvinutých ekonomikách po globálnej finančnej kríze v rokoch 2007 až 2008, keď neustále hrozila deflácia (klesajúce ceny).
Cenová stabilita
Situácia s nízkou a stabilnou infláciou, ktorá prospieva spoločnostiam, pretože im vytvára najlepšie podmienky na sebaisté investovanie a expanziu, ako aj spotrebiteľom, podnikom a vládam, ktorým prospieva to, že úrokové sadzby zostávajú pod kontrolou.
Inflácia v odvetví služieb
Inflácia v odvetví služieb závisí najmä od ceny práce a naznačuje, do akej miery sú inflačné tlaky zakorenené v domácej ekonomike, a nie vo vonkajších faktoroch, ktoré prípadne môžu byť prechodné.
Stagflácia
Kombinácia spomaľovania rastu a zrýchľovania inflácie. V minulosti k nej došlo po strate cenovej stability v dôsledku špirálovitého zvyšovania miezd a cien, keď pracovníci dosahovali zvyšovanie miezd aj po tom, ako sa inflácia a rast začali spomaľovať. Bolo to tiež jedným z dôvodov, prečo boli mnohé rozvinuté ekonomiky v 70. a 80. rokoch 20. storočia také náchylné na infláciu. Čiastočne to bolo dôsledkom toho, že pracovná sila mala vo všeobecnosti oveľa väčšiu silu kolektívneho vyjednávania.
Témy